Spišská Nová Ves, 13.9.2024 – Pred niečo vyše rokom to bol náš cieľ, získať ďalšieho odchovanca, teraz sa stal skutočnosťou. Miloš Lačný už druhý týždeň trénuje s našim mužstvom a má za sebou už prvý zápas, prvý gól a prvú výhru. Ako svoj príchod do klubu vníma a ako sa vidí v klube nám porozprával samotný Miloš.

Tak vitaj Miloš v Spišskej. Máš za sebou prvé tréningy, prvý zápas, prvý gól a nakoniec aj prvé víťazstvo. Takže asi spokojnosť z tvojej strany?

Nečakal som takýto začiatok ani v sne, ak mam byt úprimný. Na to ako všetko rýchlo prišlo, ako som hneď v ten týždeň musel byť pripravený na zápas, pretože to bola aj jedna z podmienok klubu, aby som hneď nestupil.  S trénermi sme sa dohodli, že pôjdem tak možno na začiatok prvý polčas, aby sme fyzickú stránku nepodcenila a nakoniec som hral plných 90. min. Tak z týchto emócii, čo sa na štadióne udiali budem čerpať ešte pekne dlho a aj chcem, pretože si to nesmierne užívam.

Poďme trošku ešte späť… Dlhšie si nehral súťažný zápas, ako si prežíval  ten čas? Ako si sa udržiaval v kondícii, mal si nejaký pevný tréningovú režim?

Cielene som si chcel dať do cca mája, apríla voľno, pretože som sa chcel venovať priateľke, deťom, rodine, kamarátom. Proste ľudom na ktorých som možno pred tým tak čas nemal, pretože z Ázie som hneď prešiel do Košíc a cítil som že si potrebujem oddýchnuť a najmä sa poriadne mentálne dobre nastaviť. Ale to nič na tom nemenilo, že po ukončení Košického cieľa, ktorý sme naplnili do bodky som pokračoval v tréningovom procese. Využíval som ihrisko v Spišskom Štvrtku, svoje priestory v dome a bol som asi v každej posilňovni na Slovensku ktorá existuje……:))

Mam rád trénovať sám, zaujímam sa o svoje telo, snažím sa ho čoraz viac spoznávať pokiaľ nie som pod kondičákmi v klube. Myslím, že som už natoľko dnes skúsený, že nepotrebujem nikoho na to, aby som bol pripravený. Samozrejme, učiť sa a vzdelávať nikdy neprestanem.

Ako ťa prijala kabína a ako vnímaš naše mužstvo?

Chlapci sú úžasní. Nič iné som čakať ani nemohol pokiaľ sa jedná o Novoveskú krv. Potrebujeme, ale ešte trošku času, aby sme sa viac spoznali navzájom a tým pádom si aj na ihrisku rozumeli čoraz viac. Budem za týmito chlapcami stáť a to hovorím úž teraz, nech sa deje čo sa deje. Nech nám aj futbalový chlebíček v tejto súťaži prinesie čokoľvek.

Zahral si si zatiaľ prvý zápas, no s celkom dobrým súperom. Čo očakávaš od tejto 3.ligy?

Dozvedel som sa len par hodín pred zápasom ze mužstvo je v podstate farma BB takže to samozrejme náročné bolo…vedel som to hneď keď som zbadal len na ľavej strane Petráka, ktorý je ligový futbalista a môj skvelý priateľ. Hrali sme spolu v Žiline a v Košiciach. A čo očakávam?

Ja neočakávam nič. Tvorím si budúcnosť tu a teraz. Nepozerám za horizont moc často, pretože očakávania môžu byt aj dosť bolestivé to som sa v živote už naučil.

Keď prišiel Marek Janečka do klubu, tak prišiel s najvyššími cieľmi. Máš nejaké ciele aj ty?

Nebudem ani ja iným, určite najvyššie. Pevne verím, že tu urobíme kus práce, ale na to treba byt trpezlivý a mať priestor.

Verím, že mi klub v tomto bude dôverovať, pretože už naozaj neviem, kde by som mal vyliať srdce a úsilie, ak nie v Spišskej, či v Ružomberku, kluby ktoré mi dali, dá sa povedať všetko keď som práve vchádzal do veľkého futbalu.

Ako vnímaš klub ako taký, prostredie? Veľa sa toho asi v Spišskej zmenilo odkedy si tu bol naposledy…

Ďakujem za túto otázku! Presne toto všetko mám celý čas v hlave a pred očami teraz a každý deň.

Poviem to takto, mám tu v meste svoju skupinu ľudí, ktorí sú na seba veľmi nároční a prísni a ja som neprišiel do Spišskej preto, aby som sa mal komfortne, ale práve preto, aby som klubu a mládeži pomohol. Takže chcem ísť príkladom a vzorom a na to sa musím cítiť skvelo a byť hlavne zdravý. Pretože práve aj ja som bol presne taký istý ako tieto deti ktoré tu teraz po areály behajú a chcel som sa dostať hore takže viem čo chcú.

Štadión chytil trošku iné parametre novou tribúnou ,novou šatňou, novou umelou aj prírodnou plochou. Je to tu naozaj pekne rozbehnuté a ja sa veľmi teším, že môžem byť toho opäť súčasťou, veď som odtiaľto odišiel práve do Ružomberka v polovici 9 ročníka.

 

Auto: Tomáš Cehlár